Wednesday, July 7, 2010

Sovay khann Pott fugem


Sovay khann Pott fugem




Pavsachem mousom suru zatanch, amchi ruchui vaddtali. Mayachea mhoineant gormek lagun khainch jevunk naka-xem distalem, ponn pavs poddtoch, il'li tonddai zatoch, ruch vaddtali ani koslim-i khannam jirtalim.

Tedna amchi avoy amkam sanjechea vellar tizan, goddxem, caldo, khir, ale-bele vo mannkeo ani filos korun ditali. Ani tim ruchichim khannam ami gostan khataleanv. Ani pavsachea disamni jevnnank il'lo toracho vo khareacho mell'lear puro, boxi bhor xit-koddi ami ruchin jevtaleanv. Oslim jevnnam jevun ani oslim pivnnam pivun amchi kudd mozbut astali. Tednam 'pepsi’, ‘cola’, ‘fanta’, ‘sprite’, ‘dew’, him pivnnam titlim naslim, ponn aslim zalear-ui itle poixe moddun ami tim pivnnam piyeunk vocho nasleanv. Tan laglich zalear thondd udok, limbu panni vo lassi ami piyetaleanv. Punn amchim jevnnam-pivnnam mat vellachea-vellar melltalim ani haka lagun amchi bolaiki pasun bori astali.

Atanchim khannam-pivnnam: Amchea ghora sorxim kortalim tim khannam atam chodd xim disonant. Atanchea ghorkarnik vo atanchea avoyank tim korunk kollonant zalear amkam khobor nam. Oslim khannam tim khainch korinant, ani chodd korun pavsachea disamni bhurgeank bhuk lagtoch team bhurgeank rosteavelem khavunk avoyamni sonvoy kelea. Gharantuch ruchik khannam mell'lolim zalear, bhurgim hanga-thoim sodhunk vechinaslim ani chukon gelim zalear-ui, goddiek kednaim-kednaim vetolim aslim. Tea kallar amche lagim poixe nasle ani poixe nastana ami bhailim khannam koxim khatoleanv asleanv? Atam avoy-bapui bhurgeam kodde kitlech poixe ditat, tim magir 'Lays’, ‘Pepsi' gheunuch asta ani magir wada-panv, mirsango, shev-puri, ros-omlette khaunk gaddeam kodde distat.

Avois! Teo ani koxeo kortat tem pollelear teo ani khaupacheo? Ponn kitem-i tea khannant misoll asum, tim khannam mat ruchik lagtat! Ani kednai-kednai tim khannam vaittak poddlim zalear magir dusrea disak dhanvpachem! Gharant kitlim-i ruchik khannam aslear pasun, tim amkam borim lagonant, ponn “sovay khann pott fugem” mhonn zaite pavtt amchea monant yena.

Adim amchea ghorant porob, vadd-dis, logn, moronn aslear; ghorant randdlolem amkam vaddtale ani hea jevnnank ruch astali. Ponn atam thoddea lokak pasun 'buffet' asta. Toddeanchem 'buffet' jevonn gostak lagta zalear, toddeanchea jevnnank gostuch nasta. Ani te magir ek mon’xa fattlean xembhor rupia odikuch gheun vetat. Tench jevonn ghora randdlolem zalear, pon’nas-uch zaupachem ani odik gostachem aspachem. Ponn boxiyeancho, glas-ancho bondabost konn kortolo? Dusreak sanglear ani kottkottuch nam. Te magir sogllem gheun yetele ani vetole. Adim poixe samballunk ghorantuch randdtale ani tea kallar ‘caterers’ nasle; atam khoinchea-i vellar ani koslea-i somarombhak amchean ‘order’ dium yeta.

Amchea jevnnank kitem gorjechem? Amkam Gõykarank mas chodd avodd’ta.
‘Mutton’, ‘chicken’, ‘beef’ --hacho ugddas kelearuch, amche jibek udok sutt’ta. Nustem nastana amchi xit-koddi amkam ruchona. Baji-palo vo torkari je amche bolaikek chodd mhotvachi ani gorjechi, ti amchea jevnnant na zalear pasun zata.
Magir piddent poddtoch ani voizan suchoitoch, tim ami khatanv. Udok amche bolaikek ekdom borem mhonntat, ponn tan laglearuch ami tem piyetanv. Tem bolaikhek borem mhonn amkam khobor asa, ponn tem ami kitle pautti piyetoleanv? Ani chodd udok piyeun, magir portun-portun konn dhanvtolo? Amcheamni jevnnacho vell samballunk zaina, haka lagun tacho amchea jivitant chodd foll mellona kai?

Ek lhan so nichev korum-ya: Amche bolaikhek faideachem tem khavunk, piyeunk gorjechem. Jem kitem ami jevtanv-piyetanv, taka-i vell asunk gorjechem. Bhailea khannam-pivnnam poros ghorant randlolem jevlear faideachem.




Fr. NEVEL GRACIAS (VELL’LEKAR)



[Sylvester Vaz]


LINKS TO GOA RECIPES:
http://www.goa-world.com/goa/recipes/sweets.htm
http://www.goa-world.com/goa/recipes/starters.htm
http://www.goa-world.com/goa/recipes/pickles.htm

Saturday, June 12, 2010

Sambhar sorlear poteak vas urta - Nevel Vell'lekar

Sambhar sorlear poteak vas urta

-NEVEL VELL'LEKAR


Mon'xachem jivit Dev boroita. Devache yevzonne pormonnem ami hea sonvsarant yetanv, jiyetanv ani mortanv. Devache hukume xivai, ek kaddi pasun halona. Amche tokleche kens pasun mezlole asat, oxem ami mhonntanv. Mon'xachem moron chintlear ek sopon koxem. Tem mon'xachi piray pollena, tem zat-kat manun ghena. Chora porim tem yeta. Ani mon'xan tea vellar taka rav mhonnunk zaina. Ponn zo monish ea mornnank kurpechea jivitantlean toyar asta, to subhagi! Sorgimchea sukhacho to bhagidar zata.

Ek jivall yadnik somplo… Pri Thomas Fernandes, Colva ganvant, 1972 vorsa zolmol'lo. Raiturche siminarint apli nimni yadniponnachi akarnni kelea uprant, 2002 vorsak, taka yadniki makhnni favli. Taka Quepem ganvant padr kur koso nomearlo. Tea uprant Old Goa, Gonvllik Vidyamondirant, tannim aple yadniki akarnni chalu dovorli. Chear vorsam Kutt'tthale firgojent boro gonvllik vavr kelea uprant, taka Nuvem igorjent dhaddlo. Thoim taka don vorsam zaunchinch aslim. Sodanch hanstea tonddacho, doyall kallzacho, ek jivall yadnik to! Dukhan alsear pasun khuxal distalo. Konnache-i adarak pavtalo. Taka 'nam' mhonnunk kollonaslolem. Zalear apleo khuxeo pasun khuxin kaddun, dusreak khuxal korunk vavurtalo. To mhaka seminarint xiktana mellunk na, ponn to yadnik zatoch kitle pavtti to mhaka bhett'la, tedna tache koddlean mhaka zaitem xikunk mell'lam.

“Padr Vigar koso asa?” oxem vicharlear, padr vigarachi vhoddvik gaitalo. Pri Alvaro Martins ani apunn bhav-bhav koxe jiyetat, oxem sangtalo. To apleak padr vigar mellunk ek bhag mhonn somzotalo. Mhoino pasun zavnk na, hanv ravta tea 'Vianney Home' hea amchea yadnikachea ghorant to aplea boroborchea yadnikam sangata hanga ailolo. Hanv vavurta tea Loukik Seve Kendrant yevun Julayachea mhoineacho pasun aplo hixeop diun gel'lo.

'Tuji Khuxi Zaum' hea mhojea prachit kallantle dakhovnnecho ul'lekh korun to mhonntalo: “Amkam padrink amchea borea ani teagi jivitachi mozuri melltolich”. Ponn itle vegim to Bapachi mozuri gheunk vetolo mhonn konnench chintunk na. To aplea firgojentlea sumar satt tornatteank gheun Galgibaga veller piknikek gel'lo. Jevnnacho vell to. Nigtinch teg tornattim udkan gel'lim. Udkant buddunk laglim. Konnem tori Pri Thomas-ak kolloilem. To tim buddta thoinsor dhanvun gelo. Tegui tornateank mornnachea gansantlim umttun kaddlim. Ponn apunnuch mornnachi boli zalo. Tachea mornnachi khobor aikun hang khonti zalom. Ponn tegank novem jivit diunk, hea mogall yadnikan apnnachench bolidan kelem, hem mhaka kollon yetanch, mhaka hea mmhojea yadnik bahvachem gorv dislem.

Dusream pasot jiv divop, hache von vorto mog na, hea Jezucheach utramcho mhaka ugddas zalo. Jezucho ek khoro xis zaun, to omor zaun, porzoll'lo! Tachea tea teagi kornnenk hanv sallam martam. He tache mola-vorte kornnenk, Dev taka mozuri ditoloch mhonn hanv bhavartan sotmantam!

Tachem moron amkam sfurti dita… Choddxim zannam ami amchea ani amchea ghorabea pasot jiyetanv. Jezu bhaxen amchem jivit dusream pasot jiyeunk ani goroz poddlear morun Pri Thomas amkam sfurti zata. Tannem apnnachem chintunk na, dusrea khatir jiyelo ani melo. Az padri chukum von a, ami amcho tallo ubharun bobo martanv.
Kolva ganvchea padr vigaracheo chuki dakhoun, tacher ad ek gitanchi CD kaddloli. Konnem-i il'li chuk kelear pasun ami ti choddli korun, taka varear ghaltanv.

Apnnachea dolleantlem vhoddlem kisor asat tem kaddinastana, dusreanchea dolleantlem kuskut ami kaddunk bhonvtanv. Hem mon'xachem soimb! Zori tannim Kolvachea padr vigaran vaitt kelam mhonn somzun tacho Gõy bhor prochar kelo, zalear aiz Pri Thomas dusream pasot aplo jiv diun omor zala, hi tachi mola vorti kornni ami rokddech vosortanv? He-i tache teagi kornnenk boroupamni, CD, VCD-intlean omor korat.
Atamche ani fuddle pillgek dusream pasot jiyeop ani morop kitem tem kollon yeum di! Pri Thomas somplo ponn to omor zalo. 'Sambhar sorlear poteak vas urta' he toren to sodanch amche modem jivo urtolo. Tachem jivall soimbhan nettoilolem ani dusream khatir jiyel'lem jivit ani moron amkam sodanch sfurti zatolem. Ami borem jivit jiyeta astana melear pasun ami onor zateel. Ami melear pasun lok amchea borea kornneamni nettoilolea jivitacho ugddas kortolo!



- Sylvester Vaz
12/06/2010

Pictures courtesy
http://nuvemparishionersofkuwait.blogspot.com/2010/05/tearful-farewell-to-fr-thomas-fernandes.html and www.goa-world.com

Tuesday, May 25, 2010

Kollxeak dor zalea mhonn, ghorak uzo lainaka!

Kollxeak dor zalea mhonn, ghorak uzo lainaka!

- NEVEL VELL’LEKAR

Paskanche porbek thaun, Konknni tiatranchem bhirem bhair sorlem. Tiatrist potramcher apleo jahirati ghalun, aplo tiatr polleunk amontronn kortat. Itle sogott tiatr zatat te polleun amchi Konknni machi borich fuddem pavlea kai dista. Ponn durdoivan oxem ghoddona. Az Konknni machier yetat te tiatr pollelear amchi machi fattlean veta kai
dista. Amche adle tiatrist nennar asle. Ani nennarponnanuch ji Konknni bhas te zanno asle, tich bhas vaprun tannim Konknni machier aple tiatr dakhoile. Az amche zannar tiatrsit kosli Konknni vapurtat kai? Boro vinodh korun lokak tannim hansounk zata, ponn az pasun pozoddponn Konknni machier raj choloita? Az kitle nove-nove vixoy gheun Konknni machi girest korum yeta, ponn bore vixoy soddun, amche tiatrist eka-mekak ghansaun khatat, hantun koslem boreponn asa?
Tiatramni vapurloli Konknni bhas…Az zankam Konknni bhas il'li tori vachunk, borounk yeta, tankam amchea Inglez disalleancher tiatrachim nanvanch chukichim tim vachun, tokli khala ghalchi poddta. Thoddeank Konknnintlean mullavem xikxonn mellunk na, hem ami manun ghetanv. Ponn nennarponnachim biam gillche poros novo tiatr boroitana, tea tiatrachem nanv koxem borounchem, tem tori konna lagim vicharun, dusreanchi budh gheum yeta. Thodde poilich chuk kortat, magir konnem-i tanchi chuk sangtoch ti sudhartat ani tiatrachem nanv sarkhem boroitat. Thodde dusreanche aikopi nhoi! Ani atam Konknni boroupachi novi pod'dot ailea. Ami boroitat tem chukichem nhoi zait, ponn ami nove pod'dotin Konknni boroilear, amche borpavollicho dorzo vhoir sortolo. Tiatrachea nanvantuch zor chuk asa zalear, tanchi borpavoll koxi astoli, tem anink sangunk zai? Dubhav nam jem kitem boroupi boroita, tem tiatristank somzota, ponn jedna hoch tiatr pustok-rupan chhapun yeta, tedna to topastoleak magir xinko kaddcheo poddtat. Amchea tiatr boroupeamni disantlo il'lo tori vell kaddun thoddim Konknni utram xiklolim zalear, amche tiatracho dorzo unch pavpacho!
Tiatramni ozun pozoddponn dista…Pozddim, don orthachim utram vaprun, pozddeo kurvo korun vinodh kortole tiatrist tiatr pollenarank hansoitale, hi ek kalchi gozal mhonn ami somzotaleanv. Ponn hem burxeponn ozun amchea tiatramni cholta. Az him burxim utram aikun zaite zann apli man khala ghaltat. Ponn burxe asat tech fivnneo ghalun burxeank ollkhotat ani porot apoitat. Thodde burxem utor suru korun-uch thambtat. To kitem mhonnunk sodhta tem lokak bhes-borem somzota. Poir fattim eka tiatrak hanv gel’lom. Tem kantar mhojeach eka ganv-bhavan gailolem. To kantar borounk nokllo, konnem tori tem taka boroun dil’lem. Ani tachea digdorspean tem pas kel’lem. Hem pozddem kantar aikun mhojea mukhar aslolem tornattem ghuspolem. Tem tea kantarant aslolea pozddea utrancho orth aple avoy lagim vichartalem. Avoyn mhaka polleun tokli khala ghatli. Ponn rokddich vhoir kaddun tinnem mhaka mhonnlem ‘Fr Nevel, ami amchea bhurgeank ghevun tiatrak yetat, oslem pozoddponn aikunk? Tunvem tori hacher kitem-i tori sangchem, borounchem!’
Tiatrist eka-mekak gansaitat...Az kitle nove adhunik vixoy asat, zacher amcheamni amche tiatr boroum yeta, gitam rochun, ganvum yeta. Ponn amche aiche tiatrist tench ghevun asat. Poile te sorkarak tastale, ozun tastat; magir tankam padri mell’lle ani atam te eka mekak-uch tastat. Te eka- mekak tastat tem aikunk ani polleunk ami tiatrak vetanv? ‘Hanv chuklom tedna tannim mhaka bhogsunk zai aslo, ponn tannim mhaka sobhemazar vingllo kelo’ oso ek gavpi gaitalo. Tannem tuka bhogsunk na, atam tum tori taka bhogos mure, kantarantlean tanchi uz’zot kiteak kaddta, oxem eka mhojea ixttan mhaka mhonnlem. Dusreanchea khas jivitantleo osoktayo Konknni machievelean prochar korunk amkam konnem odhikar dila? Kollxeak dor dilea mhonn ghorak uzo laitat, toso Konknni machievelean porgottpachem dennem Devan amkam dilam, tacho kaichea-kai upeog korinaka! Devan zo xegunn tuka dila to kaddun vhorunk teach Devak podvi asa. Devan dil’lea tujea xegunnantlean ani borea jivitache dekhintlean, Konknni machi vhoir-vhoir sorum-dhi!



Raj Puroskar favo zalolo Shri.Vincent Fernandes (Star of Curtorim) -achi Herald English potracher konknnin ghatlea ti jahirat vachat.


[Text + photos courtesy: Sylvester Vaz
as forwarded to goa-world.com]

25/05/2010